Vyučovanie mimo školy
ŠKOLA V PRÍRODE
12.-16 mája sa žiaci tretieho ročníka zúčastnili pobytu v škole v prírode. Odchádzali sme zo Zvolena o 8:00 hod. Cestovali sme do malej dedinky Osrblie v Nízkych Tatrách. Náš hotel sa volal Zerrenpach. Taký divný názov, čudovali sme sa. Keď sme sa ubytovali, išli sme si pozrieť dedinku. Veľmi nás zaujala. Išli sme do strmého kopca a vtom sa na nás začali rútiť ovce. Zľakli sme sa a začali sme pišťať. Našťastie ovce tesne pred nami zastali, otočili sa a bežali naspäť. Mohli sme si vydýchnuť. V stredu nás pani učiteľky veľmi príjemne prekvapili, keď nás zobrali na Čiernohronskú železničku. Nastúpili sme v susednej dedinke, ktorá sa volala Hronec. Odtiaľ sme cestovali do Čierneho Balogu a do Vydrova. Po hotelovom obede na nás čakala prehliadka skanzenu. Tam je toho habadeeeej! Drevené sochy, živé diviaky (našťastie v ohradeJ), liečivé rastliny, horský pramienok, obrie megamravenisko, čudesný, opustený uhliarsky domček, pokazené stroje na ťažbu dreva, malé kozičky ... V ďalší deň sme hneď ráno dostali matematický test na čas. Bola som druháááá! Z tridsiatich deviatich! Potom sme sa už len hrali futbal či Kráľu, kráľu! a cvičili sme gymnastiku. Poobede prišiel čas na druhú časť prechádzky dedinkou. Večer sme mali kvíz zameraný na informácie z predchádzajúcich dní. Moje družstvo spomedzi deviatich skončilo druhé. Super bol aj ďalší deň – branná hra. Išli sme v päťčlenných družstvách po trati označenej oranžovými značkami. Na niektorých miestach so žltými alebo modrými značkami bolo v blízkom okolí treba hľadať papiere s rôznymi slovami. V cieli sme z nich poskladali dve šesťslovné vety. Správnosť viet sa vyhodnocovala a keď sa na čele družstiev ocitli dve s rovnakým počtom bodov, bolo treba rozhodnúť, kto bude na prvom mieste. Hádzali sme teda šišky na cieľ. Napínavé súperenie skončilo víťazstvom môjho družstva. Vyhrali sme farebné baterky. Keď nastal večer, všetci začali stonať, že na druhý deň bude treba ísť domov. Ale nedalo sa nič robiť! Ráno sme sa zbalili a ahoj, Osrblie! Cestou sme sa zastavili ešte v Bystrianskej jaskyni. Posledný výlet a posledný zážitok. Veľké ďakujem patrí pani učiteľkám Cinovej, Černákovej, Machovej a pani vychovávateľke Slatinskej za umožnenie pobytu v škole v prírode a pestrý program, rodičom za zaplatenie pobytu a pani zdravotníčke za starostlivosť. Keby sa dalo, išli by sme do školy v prírode ešte raz. :)
SIMONKA HALÁKOVÁ, 3.B
BRATISLAVA
ŠKOLA V PRÍRODE – VYSOKÉ TATRY
40 žiakov, štvrtákov, sa zúčastnilo Školy v prírode vo Vysokých Tatrách, v Starej Lesnej. Boli sme ubytovaní v hoteli Lesná s výhľadom na Lomnický štít. Každý deň sme prešli 4 a viac kilometrov peši.. Boli sme v Tatranskom múzeu v Tatranskej Lomnici, v Starom Smokovci, na Štrbskom plese, smerovali sme na Popradské pleso, ale niektoré deti už nevládali a tak sme sa vrátili, na Hrebienku a v Belianskej jaskyni. Presúvali sme sa peši, autobusom, elektrickým vláčikom aj pozemnou lanovkou. Videli a zažili sme veľa nového, lebo aj keď to bola škola v prírode, vôbec sme v laviciach nesedeli. A aj keď sa hovorí, že všade dobre, doma najlepšie aj nám bolo SUPER!
ŠTVRTÁCI
PUSTÝ HRAD
V pondelok 30.septembra 2013 nám pani učiteľka Marčeková, ktorá nás učí geografiu, povedala, že na druhý deň ideme na Pustý hrad . Potešili sme sa. Radosť mali hlavne tí, ktorí tam ešte neboli . Na druhý deň ráno bola hmla a zima, drkotali sme zubami . Na sebe sme mali športové oblečenie a ruksaky. Pani učiteľky nás spočítali a potom sme išli na autobus. Cesta autobusom bola zaujímavá tým, že autobusárovi sa pokazil stroj, v ktorom sa tlačia lístky. Asi desiati si lístky kúpili a ostatní išli zadarmo. Kamarátka zažartovala, že sme čierni pasažieri. Potom sme vystúpili pred hokejovým štadiónom HKM. Odtiaľ sme už išli pešo na náučný chodník. Hneď na začiatku nás čakala prvá náučná tabuľa s názvom Rastliny. Pani učiteľka si nás zavolala k sebe a rozprávala nám o rastlinách na Pustom hrade. Išli sme chodníkom s ďalšími tabuľami ďalej až na dolnú časť hradu. Tam sme sa nadesiatovali a rozprávali sme sa s druhou skupinou. Bavili sme sa na ozvene . Vystúpili sme na hornú časť hradu. Odtiaľ sme volali rodičom a opäť sme desiatovali. Mali sme zakázané liezť po hradbách. Ďalej sme išli pod vstupnú bránu . Tam sme si čítali, kto si čo cestou zapísal . Potom sme išli naspäť. Kĺzalo sa a šmýkalo, nuž sme sa aj nasmiali. Prišli sme dole na cestu. Kývali sme šoférom a oni nám buď kývali alebo na nás trúbili. Hladní a unavení sme sa vrátili do školy. Boli tam s nami pani učiteľka Marčeková a pani učiteľka Gažúrová.
TEREZA KUNCOVÁ, 5.A