ŽIACKA LITERÁRNA TVORBA

RADOSŤ

Zima k nám zas prichodí,

krátke tričká odhodí,

biely sniežik napadne,

celý domček zapadne.

                          TEREZA PACIGOVÁ, 7.C

TETA GERTRÚDA A VIANOČNÝ TRESK

V krásne vianočné ráno sa teta Gertrúda zobudila, pohladkala Smradka, obliekla sa a bežala kuchtiť úžasnú vianočnú večeru. Všetci si zatiaľ užívali krásnu atmosféru pri telke. No zrazu PRÁSK! a nebolo elektriny. Tak teta pozapaľovala sviečky a keďže  nebolo telky, tak sa všetci išli napapať. Lenže tetin grambľavý syn „vykydol“ polievku. Teta sa šmykla, spadla, stiahla obrus, pričom ho podpálila od sviečok, a tak začalo horieť. Podlaha, stoličky, stôl, tetine šaty a všetko navôkol vzbĺklo. Teta schmatla deti a rodinných príslušníkov a vybehla z horiacej  budovy. Aspoň že začala posilňovať. Všetci začali plakať pretože Vianoce boli zničené. No zrazu zleteli z neba sane a na nich Santa. Smola bola tá, že to neboli skutočné sane, ale len reklamný bilboard od Coca- Coly, ktorý ich síce zrazil k zemi, no aspoň ich to zahrialo. A z neba spadol hamburger a neskôr ďalší... a zrazu kukurica práve spadnutá na tetu zvolala: „Madame, vstávajte, film už skončil!“ „Ako sa opovažuješ, ty chuligán!“ zvrieskla teta a zrazu si uvedomila, že je v kine na filme Oblačno, miestami fašírky. Ospravedlnila sa, vybehla z kinosály a uvidela ohňostroj. Doplo jej, že Vianoce už boli a že je Silvester.  Prišla k svojim deťom, vyobjímala ich, pobozkala a bola rada, že ich má.

SAMUEL  MARICHEL, 7.A

STUDENÁ ZIMA 

Zima je už za rohom,

bude padať sneh,

ako torta s tvarohom

biely celý svet.

Deti sánky vyberajú,

na kopci sa s nimi hrajú,

zima, zima studená je,

tam vonku sa sánkuje.

VIANOČNÉ KAPRY

Vianoce, Vianoce,

rybár sa rehoce,

na udicu kapry chytá,

na večeru jedlo chystá.

Jedlo, jedlo na Vianoce,

rybár sa zas zarehoce,

že už kapra zjedli,

kapustnicu navarili,

skoro sa s ňou zadusili.

VIANOČNÝ STROMČEK

Ozdobím ho na Vianoce,

od šťastia sa zaligoce,

krásny, pekný, ozdobený,

na Vianoce pripravený.

Dary podeň už len treba,

Santa Klaus ich zhodí z neba,

ako darček maličký,

do akvárka rybičky.

TEREZA PACIGOVÁ, 7.C

VIANOČNÝ OBRÁZOK

v

vy

vlk

vinš

večer

veselo

vianoce

vinšovať

vy

vy

vy

!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

?????????????????????????????????????????????

NATÁLIA BERKOVÁ, 5.C

LETNÁ VÔŇA

Keď prídem do lesa, hneď iný svet,

na krásnej jabloni kvitne tam kvet.

Odtrhnem jabĺčko červenučké,

vtáčatko vedľa je malilinké.

Začalo štebotať pieseň peknú,

do duše vnieslo mi vôňu letnú.

Hneď ma pochytí iná nálada!

Predo mnou leží prekrásna záhrada.

DAJANA ZÁMEČNÍKOVÁ, 8.B

SVET BY MOHOL BYŤ KRAJŠÍ...

...keby sa ľudia mali viac radi. Láska je najvyšší cit, ktorého je človek schopný. V predvianočnom čase sa o láske akosi viac hovorí a mnohí ju práve v tomto čase tak akosi samozrejmejšie vyjadria aj bez slov: sme voči sebe ohľaduplnejší, milší, štedrejší... –dh-

O láske si len tak narýchlo „zaveršovali“  aj naši žiaci vo 8.B triede.

Dievča krásne ako kvet, oči ako hviezdy, tiché ako vtáčí let, ako vták, čo na strome hniezdi. (Ľubica)

Niet krajšej veci ako láska, pre mňa je každá žena kráska. (Filip)

Láska prelietavá ako šťastie hádam si aj na mňa sadne (Saša)

Láska – najkrajší pocit na svete, láska chladí a aj hreje. (Gabriela)

Láska, tá ma robí šťastným, život sa hneď stane krásnym. (Dajana)

Láska jediná, len si ju ceň, ber ju vážne, tomu ver. (Diana)

Láska jeho, láska moja preletela by aj moria. (Anonym)

Láska je ako kvet, ktorý vždy kvitne. (Soňa)

Najkrajšia je láska a dievča – taká kráska. (Radka)

Láska čistá a pekná, vonia ako jarné kvety. (Monika)

VIANOCE

Za oknom už sniežik poletuje

a nám pri krbe teplučko je.

Zdobíme si stromček,

vešiame naň zvonček.

Kapustnica rozvoniava

kapor si vo vani pláva.

Darčeky si pripravíme ,

tichučko sa pomodlíme.

Pri stromčeku posedíme

a z Vianoc sa potešíme.

SOŇA ŠTEFANIDESOVÁ, 8.B

KRÁSNY SVET

Pozrite všetci na krásny svet,

pritom vám želám pekný let!

V ňom sem-tam zašteká pes

a tvorí ho príroda a les.

Vidíme tie najkrajšie krásy prírody,

nadýchať sa čerstvého vzduchu má aj výhody:

chodiť na prechádzky a mať krásny čas,

keď slnko svieti, no trochu štípe mráz.

Voda tu žblnká a vietor fučí ,

krásne sú kvety, na jar to pučí.

V zime je ticho, všetko len čuší,

zvieratá oddychujú, no zima to tuší.

RADKA ŠEBÍKOVÁ, 8.B

VIANOCE SÚ

Vianoce sú, Vianoce sú,

oteckovia kapry nesú.

A mamičky darčeky,

deti zdobia stromčeky.

Vianoce sú, Vianoce sú,

oteckovia stromček nesú.

A mamičky vypekajú,

medovníky pre nás majú.

VIANOČNÉ ZVONČEKY

Vonku zvonia zvončeky,

ľudia zdobia stromčeky.

Deťúrence veľmi šťastné

na stromčeky dajú mašle.

Sniežik sa nám chumelí,

dobre je nám na zemi.

Poď ty, sniežik, poď ty k nám,

nech ja veľkú radosť mám!

SLÁVKA PÍŠOVÁ, 7.E

JESENNÝ VÁNOK

Jesenný vietor letí k nám,
jesenné listy nesie nám.
Rozfúkané oblohou lietajú,
dobrú náladu prinášajú.

Pod stromami listy farebné,
sú naozaj veľmi nádherné.
Deti šarkany si púšťajú,
z veľkej radosti im aj mávajú.

ROK

365 dní je jeden rok len,
a celý ho dobre prežiť chcem.
Chcem sa tešiť a zabávať
a nie doma sedieť a telku pozerať.
365 dní je len jeden rok,
no aj tak viem spraviť dlhý skok.

SLÁVKA PÍŠOVÁ, 7.E

NAVŽDY JU BUDEM MILOVAŤ!

Sedím na lavičke

a rozmýšľam, aké by to bolo,

keby teraz pri mne sedela

a usmievala sa na mňa,

tým svojím anjelským úsmevom.

Keby jej hebké vlasy,

ktoré sú ako zlato,

žiarili tu pri mne

ako slnko za dňa,

už by som nebol smutný.

Keby jej nádherné oči,

oči ako nebesá,

keď sa za rána prebúdzajú,

osvietili tmu vôkol mňa,

aby som nebol v nej utopený.

Keby jej krehká tvár,

ktorá je taká nevinná,

ožiarila môj svet,

ktorý je bez nej chmúrny

a ponorený v mračnách.

Keby jej sladký smiech,

ktorý bez nej nemá zmysel,

rozveselil, rozžiaril, sfarbil

aj skrášlil môj svet,

bol by som najšťastnejší.

Ona ma však stále odmieta...

Či má aj prečo?

Som sebecký netvor.

Pre jej lásku a krásu

bol by som schopný spraviť všetko?

Keby sa jej žiarivý úsmev,

upieral aj na mňa,

keby sa jej nežný smiech,

vznášal vôkol mňa,

rozbúchalo by sa mi srdce.

No ona je teraz s ním.

Žije vraj v nekonečnom šťastí,

v dokonalej láske...

No jedno by mala vedieť:

„Navždy ju budem milovať!“

IVANA MOKOŠOVÁ, 8.A

NARODENINOVÁ OSLAVA

Jedného rána sa Katka zobudila a popri obliekaní si v duchu povedala: „Dúfam, že tá oslava sa vydarí. Som zvedavá, čo dostanem na narodeniny od rodičov, tety Hanky a uja Karola. Čo asi dostanem od starkej Anny, krstného Janka a bratrancov? Najviac by som sa potešila z dobrých kníh alebo encyklopédií. Z pekných šiat či topánok...“ Vtom do izby vošla mama. „Už si oblečená?“ spýtala sa. „Áno, som,“ odpovedala Katka. „Ešte sa umyť, učesať a bude hotovo. Ešte som chcela...koľko príde hostí?“ spýtala sa Katka. „Dvadsaťosem a každý ti dá niečo pekné,“ povedala mama. Vtom zazvonil zvonček. Mama išla otvoriť. Zakričala na Katku. „Hostia idú, pohni si!“ Katka sa zľakla. Bála sa, že to nestihne. „Dobre, snažím sa!“ zakričala aj ona. „Tak kde je naša oslávenkyňa?“ pošúchal si ruky ujo Karol. „Idéém!“ vykukla spoza rohu Katka. „Jéj, ty si ale pekná,“ povedala teta Hanka. Po chvíli už tu boli všetci hostia. Zjedli polievku aj hlavné jedlo. Ako dezert bola torta. Katka ju nakrájala a každému položila jeho kúsok na malý tanierik. „Mňam, tá torta je vynikajúca,“ pochvaľovali ju všetci hostia. „Som rada, že vám chutí,“ povedala Katka. Potom ocino vykríkol: „Tak a teraz dáme našej oslávenkyni darčeky!“ Každý jej niečo dal a bola z toho veľmi šťastná. „Páni, toľko darčekov na kope som nikdy nevidela. Ďakujem!“ Začala ich rozbaľovať. „Jéj, kniha! Nová čelenka!“ potešila sa. Po oslave sa všetci pozdravili a postupne odišli domov. Večer si Janka išla ľahnúť a čítala knihu, čo dostala od starkej Anny. Bola o  záhrade plnej tajomstiev. Pri čítaní zaspala. Snívalo sa jej, že sa ocitla v záhrade z knihy a s ďalšími troma chlapcami musela riešiť záhady. Čakala ich záhada s kýchajúcou ružou, záhadnou hmlou a strašidelnými kríkmi. Museli prechádzať bludiskom smrti. Bolo to veľmi strašidelné. Po tomto zážitku sa Katka prebudila do krásneho dňa plného slnka.  JANKA DUBAJOVÁ , 4.C

PRIŠLA JESEŇ

Jeseň prišla, je tu zas,

obdivujme, koľko krás!

Aha, deti, pozrite sa!

Tamto lístie letí z lesa!

JESENNÉ ŠARKANY

Jeseň, jeseň, plno krás.

Tamto šarkan! Tamto zas!

Lístie padá, aha, deti!

Pozrite sa, všetko letí!

TEREZA PACIGOVÁ, 7.C

NOC STRAŠIDIEL

Noc strašidiel, tichých príšer,

konečne k nám strach z nich prišiel,

áno, je to Haloween!

Masku si hneď urobím.

Vyrezané tekvičky

naháňajú strach,

vysvietené príšerky

driemu na oknách.

SLÁVKA PÍŠOVÁ, 7.E

SAMOTA

Kráčam po ulici a rozmýšľam, čo všetko sa stalo za tento týždeň. Videla som, ako sa môj brat Peter bozkáva s nejakou čašníčkou, hoci chodí s mojou najlepšou kamarátkou Sofiou. No a sme pri Sofii. Pred týždňom jej zomrela babička a nie je na tom dobre. Stále iba plače, že to bola jej vina a mala ju zastaviť, no nezastavila. Ja som okúsila šťastie na vlastnej koži. Na obehlo ma hneď, ako do mesta prišlo nové dievča. Môj priateľ Marek sa do nej zaľúbil tak isto ako aj jeho brat, ku ktorému som tiež niečo cítila, no nevedela som, čo to je. Z rozprávania som zistila, že to nové dievča sa volá Simona, a že Marek, ale aj jeho brat Paťo sa do nej zamilovali. No oni vlastne nevedeli, do koho sa zamilovali. Boli pobláznení láskou k nej a Simona to dobre vedela a využila to vo svoj prospech. Zakázala Marekovi aj Peťovi sa so mnou rozprávať. A to aj spravili.            

Som pre nich ako vzduch. Nech na nich kričím, nadávam im, alebo ich udieram, oni sa tvária, že ma nevidia. Ako som sa tak zo zamyslenia prebrala, ocitla som sa na moste a začala rozmýšľať. Oplatí sa mi ešte na tomto svete žiť? Jediný, kto mi ostal, je Peter. Aj ten je celé dni v bare. Sofia z toľkého smútku odišla za svojou mamou do Poľska. Katka, moja ďalšia kamarátka, odišla so svojou životnou láskou do Paríža. Moji rodičia pred pol rokom okúsili na vlastnej koži smrť. Havarovali a to sa im stalo osudom.  Už nemám nikoho, pre koho by som žila. Preliezam zábradlie. Otočím sa chrbtom k ceste a prichytím sa zábradlia. Mám skočiť alebo nie? Bol by to koniec dievčaťa, ktoré pre lásku obetovalo všetko, čo mu na tomto svete ešte ostalo...

IVANA MOKOŠOVÁ, 8.A

Dátum pridania: 15.6.2013

ČLOVEK AKO SCHWEITZER?PREDSA MOJA MAMINA!

ÚVAHA

Počuli ste už meno Albert Schweitzer? Viete vôbec, kto bol tento muž? Jeho meno sa spája so statočným hrdinom, s lekárom, ktorý pomáhal chorým ľuďom v Afrike, a nikdy za to nič nežiadal. Bol tiež aj hudobníkom. Peniaze získané z koncertov venoval na pomoc svojej chudobnej nemocnici. Teraz, keď už o ňom viete aspoň nejaké stručné a základné informácie, skúste sa zamyslieť a spomenúť si, či poznáte aj vy niekoho, ako bol Albert Schweitzer. Ak vy aj nie, ja áno.

Moja milá a pozorná mamina má k Schweitzerovi veľmi blízko. Už odmalička chcela byť doktorkou, aby mohla pomáhať a zachraňovať chorých ľudí. Nepracuje kvôli peniazom, ale pre dobrú vec – pre pomoc. Keď som bola malá, stále mi rozprávala, že aj zo mňa bude raz lekárka, ale ja som sa vždy bála a asi vždy sa aj budem báť krvi. Netuším síce prečo, ale je to tak. Nikdy som nechcela byť doktorkou a nechápala som, ako niekto môže byť celé dni s chorými ľuďmi, ako môže operovať, pracovať s krvou a injekciami, ako, ako a ako...Dnes však už viem, že bez ochotných ľudí, ktorí spĺňajú všetky tie ako, by sa náš moderný svet nezaobišiel. Keď sme boli s bratom malí, mamina nám stále rozprávala, na čo si máme dávať pozor a čo všetko nemôžeme. Vtedy sme tomu ešte nerozumeli a mysleli sme si, že nám naša milujúca mamina chce iba zle, ale dnes už vieme, že jej záležalo len na našom zdraví.

Ja osobne som za názor, že vo svete by malo byť oveľa viac takých ľudí a lekárov, ako bol Albert Schweitzer a ako je moja mamina. Vo svete sú milióny doktorov, z toho tisíce dobrých doktorov, ale len desiatky dobrých a úprimných doktorov, ktorí svoju prácu robia zo srdca a preto, lebo chcú pomôcť nám a našej Zemi.

MICHAELA MIHAĽKOVÁ, 9.A

Dátum pridania: 2.6.2013 RÝMOVAČKY

Keď som išiel cez Košice,

dohrýzol mi vlk nohavice.

Keď som išiel do Trnavy,

dostal som ranu do hlavy.

Keď som bol v komore,

šantili deti na dvore.

Keď som bol v Afrike ,

utiekol som kvôli červenej paprike.

Keď som bol v záhrade,

boli tam dva medvede.

Keď som si kúpil v meste kvety,

boli tam dve staré tety.

KRISTÍNA EREMIÁŠOVÁ, 4.C

 Dátum pridania: 2.6.2013 HONBA ZA SLNEČNÝM KVETOM

(1.ČASŤ)

Ochorela! Jeden z najznámejších čarodejníkov Tibrus mal ženu Anastáziu, ktorá ochorela na jazemo. Bola to strašná choroba! Vypadávali jej vlasy, kazili sa nechty. Choroba bola pomalá, bolestivá. Aby zvrátili alebo aspoň spomalili účinky tejto choroby, musela Tibrusova žena zjesť veľa všelijakých tabletiek. Spomalion inkartate bolo spomaľovacie zaklínadlo, ktoré spomaľovalo účinky jazema. Každý deň to museli opakovať. Aj napriek všetkým tým liekom, kúzlam a dokonca aj bylinkám, ktoré vyskúšali, sa jej stav začal zhoršovať. Deň čo deň to bolo horšie. Tibrus sa už nemohol pozerať, ako sa jeho milovaná žena mení na trosku. Šiel za svojím najlepším kamarátom Alexom. Alex bol veľmi mocný čarodejník. Poradil Tibrusovi, že musí ísť do Temného lesa, kde bude hľadať rastlinu Slnečný kvet, ktorý vylieči tú hroznú chorobu jazemo. Slnečný kvet vyzerá ako slnko, ktoré spadlo z jasného neba. Žlto-zlaté lúče a jas ako slnko za východu. Legenda vraví, že sám boh slnka Re poslal tento kvet na našu zem. Dôvod bol jednoduchý... Žena! Žena (smrteľníčka), do ktorej bol Re zamilovaný. Tiež bola chorá na túto chorobu, no bolo už neskoro, a tak ju Re ukryl v Temnom lese. Ako stihol Alex dopovedať, Tibrus sa urýchlene vydal do Temného lesa. No hneď na začiatku sa niečo stalo! Niečo, niekto ho napadol! Troll! Veľký, šedý, hnusný, špinavý a mocný Troll. Nohavice mal ušité z kože byvolov a opasok bol zhotovený z koží tridsiatich jedovatých hadov. Topánky mal z draka, košeľu z dračích krídel. No kúzelník poznal mocné zaklínadlo na znehybnenie Trollov. Vyslovil: ALLOKADATROLL!!! Trollovi sa strašne zatočila hlava, až spadol na zem. Tibrus bol šťastný, že porazil Trolla. Vedel, že Troll bol prvý, no určite nie posledný, na koho narazí.

****

Šiel okolo bystrinky, kde sa zastavil, aby si odpočinul a nasýtil sa. Keď si naberal do ploskačky vody z bystrinky, ozýval sa z nej plač. Plač nejakého dievčaťa. Vedel, že ju musí zachrániť. No niečo sa mu na tom nezdalo. Naklonil sa. Iba trochu, lebo bystrinka bola priezračná. Hop...! Z vody sa vynoril veľký, zelený a tučný had. Volal sa Darkoss. Bol až taký veľký, že sa Tibrus musel pozerať úplne do neba. Keď had zbadal Tibrusa, hneď vedel, že to je čarodejník. Bol nahnevaný, pretože pred päťsto rokmi ho čarodejníci uväznili vo vode. Keby vyšiel z vody, tak sa zmení na prach. V temnej knihe (sú tam všetky temné zaklínadlá, bytosti aj miesta, ktorým by sa bolo treba vyhýbať) sa vraví, že svoje obete privoláva plačom svojej poslednej obete. A nie je radno mu ujsť! Tibrus nepredpokladal, že stretne Darkossa. Navrhol mu, že sa dohodnú. To hada naštvalo a omráčil Tibrusa. Tibrus sa najprv zobudil v ústach Darkossa. Ten našťastie nebol hladný, preto si ho niesol do svojho príbytku. Tibrus sa opäť zobudil vo vzduchovej bubline. Po chvíľke mu došlo, že je zatvorený v podvodnej kobke. O chvíľu prišiel had za ním, že ho bude mať na večeru. Tibrus sa vystrašil. No vedel, ako ho prekabáti.

PS: Pokračovanie v ďalšom dieli ☺

IVANA MOKOŠOVÁ, 7.A 

Dátum pridania: 2.6.2013 LILLY A NIEČO V SKRINI

Jedného rána, keď sa Lilly zobudila, umyla si zuby, naraňajkovala sa. Išla sa prezliecť, ale keď vošla do izby, počula záhadné zvuky zo skrine. Strašne sa bála. Chcela zavolať svojej najlepšej kamarátke Roxy, aby k nej prišla. Ale nebol signál. Napokon prekonala strach, skúsila skriňu otvoriť. Nedalo sa. Silno potiahla a skriňa sa otvorila tak prudko, že Lilly spadla na zem. Postavila sa a pozrela sa do skrine. Nikto tam nebol. Lilly skriňu zavrela. Po pár minútach však odtiaľ znova bolo počuť zvláštne zvuky. Zneli ako dievčenský plač. Zase skriňu otvorila a strašne sa zľakla, lebo sa hýbala mikina, ktorú mala požičanú od Roxy. Lilly vyletela z izby a snažila sa na všetko zabudnúť. Išla von so sesternicami. Večer, keď prišla, našla na zemi rozbitú fotku s Roxy. Išla sa osprchovať studenou vodou, aby si schladila hlavu. Obliekla sa do pyžama, zodvihla rozbitú fotku a išla spať. Na druhý deň ráno volala mamina Roxy a oznámila, že včera, keď celá rodina išli autom do mesta, havarovali a Roxy zomrela.

M.Šneková, 6.E

Dátum pridania: 2.6.2013 LISTY STROSKOTANCOV

(-dh-)V 7.ročníku sa na hodinách literatúry čítajú aj úryvky z robinsonád. Ide o často napínavé príbehy plné napätia o ľuďoch, čo sa ocitli úplne sami na opustenom mieste, napríklad na ostrove. Na motívy takýchto príbehov dostali žiaci 7.B za úlohu vžiť sa do kože stroskotanca a napísať list svojim blízkym. Ponúkame pár ukážok.

MILÍ RODIČIA, RODINA!

Na mojej ceste na Havaj moja loď stroskotala. Nemôžem Vám zavolať, nemôžem nič... Viem, že toto je môj koniec. Ak k Vám tento list dorazí, chcem, aby ste vedeli, že ste najlepší na svete. Mám Vás rád. Prepáčte mi, že ako dieťa som robil aj zlé veci.

Marek

Slnečná 14, Horná Dedinka

Slovakia

- - - - -

DRAHÁ MAMINKA!

Ak toto čítaš práve Ty, tak to je fajn. Som práve na opustenom ostrove. Každý deň sa opaľujem a je mi tu celkom dobre, lebo sa nemusím učiť a len si tak oddychujem. Budem rada, ak prídeš za mnou, lebo si zaslúžiš byť tu, kde ja.

S láskou Tvoja dcéra

Radka

- - - - -

AHOJTE!

To Vám píšem ja Diana. Vy si ešte stále myslíte, že som na tej výletnej lodi. Ale nie je to tak. Loď asi pred mesiacom stroskotala. Všetci tam sme popadali do vody a kto mal šťastie, našiel kus dreva, ktorého sa mohol chytiť. Mňa drevo zanieslo do Pacifického oceána na opustený ostrov. Pijem len mlieko z kokosov a živím sa ovocím a lístím, čo tu nájdem. Prístrešok som si postavila z dreva a palmových listov. Nie je to vôbec pohodlné, ale je to aspoň niečo.

Mami, oci, veľmi mi chýbate. A ja už neviem, čo mám bez Vás robiť. Každý deň sa budím s  pomyslením, že môžem každú chvíľu zomrieť od hladu a smädu. Prosím, ak túto správu nájdete, pomôžte mi. Ďakujem!

Mám Vás všetkých rada.

Vaša milovaná dcéra

Diana

Dátum pridania: 2.6.2013 VIEŠ, ČÍM CHCEŠ BYŤ?

Dievčatá a chlapci v 5.C triede sa po položení tejto otázky rozhovorili o svojich životných snoch a plánoch. Tie neskôr pretavili do veršíkov.(-dh-)

Keď si večer ľahnem, hneď aj snívať začnem.

Pod posteľou korčule.Kedy si ich obujem?

Na terase hokejka už sa na mňa usmieva.

A tak beriem rukavicu a utekám na ulicu.

Jeden, dva, tri, štyri päť, gólov strelím plnú sieť.

Keď tak budem stále hrať, aj Chára sa bude smiať.

V hokeji sa musím snažiť, veď sa predsa ním chcem živiť.

LUKÁŠ MRENICA, 5.C

Keby som bol starostom, tak ti zvýšim dane,

keby som bol sudcom, dal by som ťa zavrieť.

Keby som bol učiteľom, dal by som ti päťky,

keby som bol riaditeľom, vyhodím ťa hnedky.

Keby som bol obchodníkom, nepredám ti krám,

ale ti nič zle nespravím, lebo ťa rád mám.

NIKOLAS GUBANČOK, 5.C

Chcel by som byť traktorista a ešte aj hokejista.

Preháňať sa po poli, to mi radosť urobí.

Preháňať sa po klzisku robí zo mňa hokejistu.

ANDREJ BALCIAR, 5.C

Dátum pridania: 2.6.2013 PÄŤ SLOV

Viete, že aj slovenský jazyk vie byť zábavný ? Presvedčili sa o tom aj žiaci 2.B triedy. Mali vymyslieť krátky vtipný príbeh s použitím piatich zadaných slov. Či sa im to podarilo, posúďte sami. A ktoré sú tie slová ? Skúste ich nájsť!

Ježko a žabka idú na dovolenku

Ježko a žaba sa rozhodli, že pôdu na dovolenku. Pred cestou jedli veľa hrušiek a posilňovali s činkami. Na dovolenke sa stretnú aj s kamarátkou ťavou.

Simonka HALÁKOVÁ, 2.B

Ježko a jeho sen
Ježko ide po lese. Na hlavu mu spadla hruška. Odpadol a snívalo sa mu, že dvíha činku. Zobudila ho žaba a ježkova kamarátka ťava.

Alan MAGERČIAK, 2.B

Ježko a žaba

Ježko našiel hrušku. Je ťažká ako činka. Cestu mu skríži žaba a povie, že je smädná ako ťava.

Branko SCHMIDT, 2.B

O ježkovi a kamarátoch

Ježko zbadal hrušku. Zobral si ju na chrbát. Žaba zdvíha činky, chce mať veľké svaly. Ťava sa čuduje.

Maxim IGNACIK, 2.B

Ježko a jeho kamaráti

Žil v lese ježko. Mal veľa sily, lebo cvičil s činkou. Mal takú silu, že uniesol aj hrušku.Tú silu mu závidela žaba, ale aj veľká ťava.

Bibka KOSTRÁBOVÁ, 2.B

Tak čo, už ste zadané slová uhádli? (-kc-)

Dátum pridania: 2.6.2013 ČAS OSLÁV

(-ha-) Viete, čo majú spoločné druhá májová a tretia júnová nedeľa? Naše mamy a otcov. V máji je medzinárodný deň matiek, v júni medzinárodný deň otcov. A pretože mamy a otcovia sú tí, ktorí zakladajú rodiny, aby sa deti mali kam narodiť, rozhodla v roku 1993 Organizácia spojených národov, že 12.máj bude Svetovým dňom rodiny. V škole sa o rodine hovorí často. Napríklad aj na dejepise. Piataci o svojich rodinách a ich členoch, o domácnosti písali takéto sankény:

MAMINA

Múdra, pracovitá

Perie, varí, žehlí

Moja mamina je veľmi múdra

Starostlivosť

ERIK VÝBOCH, 5.B

MAMA

Dobrá, milá

Upratuje, šije, žehlí

Moje mamina je láskavá

Ľúbim

GRÉTA RUSŇÁKOVÁ, 5.B

DOMÁCNOSŤ

Disciplinovaná, úprimná

Čítame, cvičíme, zdravo sa stravujeme

Domácnosť je uprataná, príjemná

Domov

LAURA PLICHTOVÁ, 5.B

DOMOV

Neobyčajný, harmonický

Naše raňajky, obed, večera

Domov je tvoje útočisko i spoločenstvo

Rodina

DOMINIK DIRBÁK, 5.B

MAMA

Pekná, milá

Varí, pečie, upratuje

Mám rád svoju mamu

Zlatíčko

MARTIN KRACINA, 5.B

OCINO

Vtipný, spoľahlivý

Športuje, pozerá TV, vysáva

Môj ocino je len jeden

Opora

RADKO HANÁČEK, 5.B

JA

Dobrý, poslušný

Pozerám telku, spím, pomáham

Bývam veľmi rád doma

Rodina

LUKÁŠ FLAŠÍK, 5.B

JA

Dobrý ,poslušný

Chodím na hokej, športujem, pomáham

Ja rád chodím domov

Rodina

ADRIAN BRAVČOK, 5.B

JA

Šikovný, neposlušný

Hrám sa, učím sa, pomáham

Rád sa hrám so svojím papagájom

Domácnosť

KRISTIÁN MAZÚCH, 5.B

DOMOV

Čistý, pekný

Upratovať, rozprávať, hrať sa

V našom domove som šťastný

Rodina

MIROSLAV MESARKIN, 5.B

Pridané: 17.4.2013                             V škole počas noci

Bola tmavá noc. Všade bolo ticho, len v jednej škole na sídlisku bol krik. Bol  polnočný karneval. Deti mali prísť do školy prezlečené za nejaké  zvieratko. Lenže všetky deti zostali doma.  A tak namiesto detí prišli do školy naozajstné zvieratká. Prišli tri medvede , sedem kozliatok, tri prasiatka a jeden vlk. Nikto netušil, že sú naozajstné, lebo vedeli rozprávať. Keď o 21:00 vstúpili do školy, nikto nič netušil, ale keď mali súťažiť, to už bol iný oriešok. Hovorím mojej kolegyni, pani  učiteľke Pandovej: „Nezdajú sa ti nejakí  nedisciplinovaní?“  A ona navrhla „kuknúť“ im pod masky. Skúsili sme to.  Teda aspoň sme  to chceli skúsiť, ale ako náhle sme sa priblížili  ku prasiatku, tak sa medveď postavil na zadné a zreval. My sme sa  tak zľakli , že nám nebolo trikrát do smiechu. Vtom sa  pridal aj vlk, no k nám, snažil sa nás chrániť. Hneď sme si boli istejšie. Medveď sa divne zatváril  a postavil  sa na štyri . Kozliatka sa k nám pritúlili a vystrašene mékali. Prasiatka sa zľakli a utekali kade ľahšie. My sme sa na ne len tak pozerali, ale potom som nabrala odvahu a zakričala som: „Koniec karnevalu! Stali sa nejaké poruchy! Všetci von zo školy!“ Všetci sa rozbehli, iba ja a pani učiteľka Pandová sme zostali na mieste. Vlk, keď odchádzal, zhasol svetlo. Zľakli sme sa. Našťastie som mala poruke baterku. Zapla som ju a hľadali sme vypínač. Našli sme ho, ale nebol celý, trčali z neho drôty. Ďalší to isté. Došli sme k dverám. S radosťou sme ich otvorili a utekali domov. Na ďalší deň sme sa dohodli, že karneval už nikdy neusporiadame. Všetky vypínače boli opravené.

Martinka Závišická, 5.A

Pridané: 17.4.2013                                      JAR

Jar je tu už zas,

Žiari na nás slnečný jas.

Deti, poďme sa hrať,

berme lopty, švihadlá.

sú to dobré lákadlá!

Priateľsky nás zabavia

a krásne aj pohladia.

Rozkvitajú jarné kvietky,

pestujú ich naše dietky.

Takáto je naša jar,

Slniečko, nám zaspievaj!

                                                                                                                                                                                                                                                R.Šagátová - K.Eremiášová, 4.C

Pridané: 17.4.2013                                       JAR

Už je jar tu,

bež preč z bytu!

Slniečko už svieti ,

tak vonku sa hrajú deti.

Poď sa hrať na lúčky,

na stromoch sú kvetov púčky.

Už nám čvirikajú vtáky,

na oblohe neuvidíš mraky.

Jar je obdobie krásne,

nevyjadria ho ani básne!

Slávka Píšová, 5.E

NA PÚŠTI

Jedného dňa sme sa vybrali na púšť. Samozrejme nie ja, ale moji kamaráti – sedem trpaslíkov, tri prasiatka,  Červená čiapočka a vlk. Ja som robila sprievodcu na Sahare. Boli sme veľkí kamaráti, a tak ma chceli prísť navštíviť. Vybrali  sa a išli. Cesta im bola dlhá a deň krátky. Celú cestu len vzdychali. Ale v jeden deň nabrali druhý dych, keď sa dozvedeli, že sú dva kilometre od púšte. Prišiel deň D. Milí kamaráti jednohlasne prečítali, čo sa písalo na veľkej tabuli:  SAHARA- NEVSTUPOVAŤ  BEZ FLIAŠ S VODOU!!!  ŽIVOTU NEBEZPEČNÉ!!!  Úplne ignorovali nápis a rozbehli sa. Po chvíli ledva dýchali. Všetci si ľahli a dohodli sa, že si pospia. Spali, spali a vlk sa zrazu zobudí. Zívne a povie: „Vodu, jesť, umieram... „ V tom sa zobudili aj ostatní a cítia sa rovnako. Potom sa spamätali, pozreli sa na vlka a čudne sa zatvárili. Vlk na nich nazúrene civel a vrčal. V tej chvíli Červená čiapočka skríkla: „Preč! Môže nás zožrať!“  Vtom sa všetci dali do behu. Zbadala som ich z diaľky, keď som sprevádzala rodinu Ceruzkových. Na šťastie so mnou bola ešte jedna teta sprievodkyňa. Zúfalo som ju prosila, aby doviedla rodinu Ceruzkových na koniec púšte sama. Súhlasila. Ja som zobrala vodu a niečo pod zub . Bežala som za vlkom, upokojila som ho  a zavolala som ostatných. Nestihli ujsť  ďaleko. Spolu sme si sadli a najedli sme sa. Pri jedení sme viedli debatu. Vlastne teraz sa už ani nečudujem, veď sme sa tri roky nevideli. Potom sme sa pobalili a sprevádzala  som ich celou púšťou. Keď sme o dva dni dorazili na koniec, tak sme zašli za mojím vedúcim a zobrala som si rok dovolenku. Spolu sme sa vrátili domov a smiali sme sa  aj rozprávali až do noci, kým sme nezaspali. A po celý rok to bývalo podobné, hoci  občas u nás vládol aj plač. Po roku  som sa vrátila do roboty a odvtedy som to mala na striedačku. Rok doma, rok v práci. A vždy, keď sme sa stretli, tak nám išli bruchá popraskať od smiechu. Tak dobre sa nám žilo.

Martinka Závišická, 5.A

M

My

Myš

Most

Mesto

Myjava

Monitor

Meštianka

Myšlienočka

Magnetofón

Mezopotámia

Výlet do histórie

Jedného dňa sa jedna meštianska myška z bohatej rodiny  rozhodla, že bude cestovať do histórie,  až do  čias starovekej Mezopotámie. Ale na to potrebovala, aby jej niekto pomohol. Jej spolužiačky povedali: „My s tebou pôjdeme!“ „Čo na to potrebujeme?“ pýtali sa. Myška povedala: „Aby sme sa dostali do minulosti, potrebujeme aktivovať most do histórie,  a preto musíme zohnať pokazenú kazetu z magnetofónu, starý a rozbitý monitor.“ Spolužiačky sa jej spýtali: „A kde to nájdeme?“  Odpovedala,  že v meste, ktoré je odtiaľto vzdialené asi sedem dní a sedem nocí. V Myjave. „Noo, a ako sa tam chceš dostať?“ čudovali sa. „To neviem, ale bola to dobrá myšlienka. Možno, keď budeme staršie, tak to skúsime a vymyslíme časostroj.

 Ivana Mokošová, 7.A

O kvetoch a zvieratách

Kvietky aj zvieratká stretli sa,

pohľady vymenili.

Tulipán líške prihovoril sa,

a tak sa skamarátili.

Veverička v smreku býva,

stromček celý natešený.

Vlk konvalinku objíma,

chráni ju pred nástrahami.

Kamaráti dobrí sú,

veď to hanba nie je,

aj keď občas hádku majú,

všetko skončí sa úsmevne.

                                                                                                                                    Radoslav Csáki, 6.E

Tanec

Jedno slovo, krokov zopár,

je  to jeden veľký dar.

Keď tancujem, niečo prežívam,

je to ako droga, ktorú užívam.

Je to smútok, šťastie, vášeň, láska,

veď ani ja nie som bez citov maska.

Keď tancujem, cítim, že  som krásna,

je to energia s kúskom šťastia!

  Slávka  Píšová, 6.E

KEĎ SA CIEĽ BLÍŽI

Peter Sagan, to je hviezda,
on sa veru nikdy nevzdá.
Na pretekoch ide ako šíp,
nepredbehne ho už nik.

Súperi len jeho chrbát vidia,
a nešťastne na neho hľadia.
Keď sa cieľ blíži,
ruky hore vztýči.
                                                                                                                                                                                      Nikola Vodnáková, 6.E

ČO VZIŠLO Z ROZHOVOROV NA HODINÁCH ETICKEJ VÝCHOVY

Žiačky 6.A triedy vďaka informáciám získaným na etickej výchove napísali básne o empatii.

Moje myšlienky sú tvoje,

tvoje pocity sú moje.

Zabudni na seba,

u druhých rieš len to, čo treba.

Keď si smutný, viem ťa pochopiť,

radosť v tebe vykúzliť.

Hovoriť s blízkymi ti robí radosť,

samota, hnev zas starosť.

Schopnosť počuť, chápať

u iných musíš mať,

ak s empatiou nechceš bojovať!

                                                                                                                                                    Simona Šályová, Martina Brindová, 6.A

Empatia, to vám dobrá vec je,

ten kto ju má, dobrý človek v ňom vrie.

Keď ja budem smutná a slzy mi budú tiecť,

len blízky to bude so mnou spoločne niesť.

Je to vzácne, keď takých blízkych máš,

len im to svoje srdce dáš.

                                                                                                                                                                             Dominika Fiťmová, 6.A

JAR

Jar je tu už,

kvitnú kvety,

slnko svieti

a pod ním

sa hrajú deti.

Odišiel už

tuhý mráz,

slniečko chce

svietiť v nás .

Motýliky lietajú ,

lienky v tráve sa hrajú,

nuž a ľudia

veľmi dobrú

náladu majú!

                                                                                                                                                                                  Slávka Píšová, 6.E

ĽADOVÁ DRVINA

Kaktusová, chutná

Topí sa, čaká na kupujúceho, točí sa

Hanke sa jej máli

Čakanie

BAZÉN S VODOU

Detský, drahý

Prepĺňa sa, sfukuje sa, pozerá sa

Deti sú v ňom

Deformácia

 5Aninax, Veronika, 5.A

KVET

Rozkvitnutý, voňavý

Poteší, skrášli, vädne

Všetkým urobí veľkú radosť

Kalich

R.Šagátová,K.Eremiašová, 4.C

Strom

Jedného dňa som pocítila čaro blížiacej sa jari. Otvorila som oči a zbadala som, že v mojom tieni odpočíval človek. Cítila som sa užitočná. Pre mnohých ľudí som sa stala symbolom oddychu a pokoja. Po chvíli pokojný človek odišiel, ale prišli hluční turisti na veľkých autách. Z úst sa im sypali nadávky a vulgárne slová. V tieni mojej koruny si postavili stany. Nastala noc. Zo stanov vychádzal hluk a hlasný smiech. Ráno ma čakalo nemilé prekvapenie. Dve autá boli preč, no moje okolie vyzeralo hrozne. Všade bolo plno odpadkov a špiny. Cítila som sa zahanbená. Prešla jar. Ľudia si i naďalej brali z prírody to, čo chceli. Umývali autá v riekach, vyhadzovali odpadky voľne do prírody, rúbali stromy. Po roku sa pri mne zastavili skauti a začali upratovať okolie. K vyčisteným miestam pripevnili tabuľky s nápismi. Nápisy oznamovali, že by mal človek prírode pomáhať, nie jej ubližovať. Aké bolo moje prekvapenie keď v tráve pod mojou korunou našli príbytok opäť konzervy, papiere a plastové fľaše. Stratila som istotu a  vieru v to, že sa človek polepší, či že si bude prírodu niekedy vážiť.

Laura Plichtová, 4. B

BOLO RAZ...

Bolo raz jedno neposlušné decko a volalo sa Maťo. „No,“ povedala Maťova mama, „ak sa nepolepšíš v správaní, v upratovaní a v domácich úlohách, tak ti s ockom nekúpime auto!“ Tak poslúchal jeden týždeň, potom ho pochválili, a zas bol neposlušný. Mamina s ockom si povedali, že takto to nepôjde. Preto mu dali dva dni zaracha, ale to nepomohlo, tak mu zakázali na jeden týždeň počítač a telku. Ani to však nepomohlo. Rodičia to už nevydržali a dali mu posledný trest . Ak nebude poslúchať,tak mu nebudú platiť za krúžky, a kým sa aspoň trošku nezlepší , nebude jesť sladkosti. A tak sa o dva týždne zlepšil a rodičov poslúchal ešte veľa rokov, až kým nezačal chodiť do roboty.

Natália Berková, 4.C

NONSENSOVÁ POÉZIA V 5.A

 (-5Aninax-) Na hodinách literatúry v 5.A sme sa učili o nonsense. Aby sme sa doma nenudili, pani učiteľka nám dala doma vypracovať štvor- a viacveršové básničky. Tu sú niektoré z nich: 

POBLÁZNENÝ ZVERINEC

Koza sa pasie v bazéne,

krava letí vzduchom.

Sýkorka šplhá na lane,

dážďovka vidí uchom.

Adam Ostrolucký

OSLAVA

Z kohútika tečie káva,

v umývadle ryba máva.

Čaj sa varí na práčke,

myš sa vozí na mačke.

Z rúry hudba vyhráva,

slonica sa vydáva.

Slimák kopol do dverí,

komár zuby vyceril.

Torta horí na sviečkach,

hostí zjedla polievka.

Mäso pichá do vidličky,

na plafóne rastú kríčky.

Všetko je už pripravené,

rozbehol som sa po stene.

Stonožka hrá na klavíri,

príbeh končí v tejto chvíli.

Martin Ťavoda

NOČNÁ ŠKOLA

V noci chodím do školy,

cez deň dlho spávam.

Nepíšem si úlohy,

v škole sa zabávam.

Adam Ostrolucký

RYBKA BIBKA

Bola raz jedna rybka,

čo volala sa Bibka.

Nie je veľká ani malá,

ani lacná, ani drahá.

Mala štyri nohy

krivé ako stohy.

Chodila si po súši,

chválila sa po uši.

Uši mala veľké

ako skrutka v dierke.

Jedna noha ľavá,

druhá zase pravá.

Ťahá ju ten chvost

veľký ako most.

Robí si s ňou, čo len chce,

ale má to hranice.

Koniec sa už blíži,

ideme do chyží.

Páá!

Martina Závišická

FANTASTICKÝ BICYKEL

Dedko ide po doline na bicykli rezko,

iba zrazu kameň veľký šup mu pod koliesko.

A bicykel nelenil, na tryskáč sa premenil.

Teraz dedko leží doma, z tryskáča má zase slona.

Martin Rehák

Šiel som si postaviť strom,

miesto toho som zasadil dom.

Nedoplietlo sa to celé,

bolo to tak do nedele.

Bol tam jeden problém veľký,

strom sa mi nezmestil do postieľky.

Dole hlavou tam ležalo strašidlo,

asi ho tam prilepilo lepidlo.

Bol tam jeden medveď veľký,

bohužiaľ, tiež chcel ísť do postieľky.

Postieľka sa zdvihla

a oboch ukryla.

Adam Pangrác

Cez deň tma, cez noc svetlo,

vtáky behajú, kurence lietajú.

Mačky tu spievajú

a tučniaky behajú.

Tučniak sem, tučniak tam,

ja sa tu už nehrávam.

A vtom sa tu oheň zjaví,

všetko úplne spáli.

Adam Andrášik

ZÁKERNÁ OSLAVA V OBLAKOCH

(Nonsensové verše)

Stolička je v domčeku

Horia jej líca

Domček je na stromčeku

Veští opica

Bude zajtra oslava

Prídem na ňu iste

Bude tam aj postava

Obvykle si píšte

Viem, že budem čižma

Ale budem kôš

Iba zajtra píš ma

Čítaj, milý mrož

5Aninax

BÁSEŇ SO SKRATKAMI ALEBO SKRATKY V BÁSNIČKE

(-dh-)„Z PLR do MLR jel jsem přes ČSSR...“ spieval kedysi dávno, tuším v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, český spevák Ivan Mládek so svojím Banjo Bandom . Jeho pieseň s lakonickým názvom Zkratky (slovensky Skratky) bola naozaj známa v celej Československej socialistickej republike, od Ašu (mesto v najzápadnejších Čechách) až po Čiernu nad Tisou. Text sa hemží skratkami od výmyslu (československého) sveta. Máloktorá z nich je však pre dnešného človeka – tobôž mladého – zrozumiteľná, nielen kvôli zhoršujúcej sa schopnosti dnešných ľudí porozumieť češtine, ale aj preto, že skratky z textu piesne označujú reálie, ktoré dnes už jednoducho neexistujú. Napriek tomu skratiek neodbudlo, skôr naopak, takže je fajn rozumieť aspoň niektorým z nich. Aj preto sú stále učebnicovou témou. Na tie iniciálové si – trošku „neškolským“, básnickým spôsobom - posvietili aj žiaci zo 7.B. Za všetky pokusy jedna ukážka:

MOJA BÁSEŇ

Ja som baba moderná,

v SR som narodená.

Zo ZV ja pochádzam,

do MHD nasadám.

Liter vody v sebe mám,

1€ hneď ti dám.

Dajana Zámečníková, 7.B

TICTAC

(NEKONEČNÝ PRÍBEH - NEVERENDING STORY)

Bol jeden svieži TicTac. Raz si prečítal známy príbeh Ako išlo vajce na vandrovku. Vzal si z neho príklad a vybral sa do sveta. Išiel, išiel, stretol zmrzlinku MixlePixle. Tá sa ho spýtala: „Kam si sa vybral?“ TicTac odpovedal: „Ty nepoznáš rozprávku Ako išlo vajce na vandrovku? Vzal som si z nej príklad a vybral som sa do sveta.“ „A môžem ísť s tebou?“ pýtala sa zmrzlinka. „Ak chceš, môžeš,“ vravel TicTac a kráčal ďalej. Ako tak šli, stretli JOJO dážďovku. Tá sa ich pýtala: „Kam ste sa vybrali?“ A zmrzlinka odpovedala: „Vari nepoznáš rozprávku Ako vajce písalo na počítači? Vzali sme si z nej príklad a vybrali sme sa do sveta, aby sme hľadali počítače.“ „Ale to...,“ zamyslí sa dážďovka, „áno! Poznám! Môžem ísť s vami?“ spýtala sa ešte. „Áno, môžeš,“ odpovedala zmrzlinka a svorne išli ďalej. TicTac sa po celú cestu snažil ostatných upozorniť, že tá rozprávka sa tak nevolá, no nikto ho nepočúval. Postupne stretli ešte aj gumenú Bonpari jahôdku, Skittles a vždy niekto názov rozprávky skomolil. Nakoniec sa dostali k názvu Ako vajce v škole zmývalo tabuľu. TicTac už bol naozaj celý nesvoj, pretože názov sa komolil stále viac a jeho nechcel nikto počúvať. No nakoniec sa mu to predsa len podarilo. Keď všetci spolu prišli práve pred jeho dom, povedalo: „Priatelia, musím sa s vami rozlúčiť. Ale najprv vám niečo poviem. Všetci ste ten názov komolili. Tá rozprávka sa v skutočnosti volá Ako išlo vajce na vandrovku. Tak čaute!!!“ A keď TicTac odišiel domov, všetci pokračovali svojím smerom domov. Ale to už by bol ďalší príbeh.

5Aninax